Vojna v Sýrii zničila mnoho životov a ohrozila budúcnosť miliónov detí. Aj po desiatich rokoch situácia zostáva neistá, stále takmer 90 % detí potrebuje pomoc. Práve preto boli s podporou UNICEFu založené komunitné centrá Makani v utečeneckom tábore Za'atari v Jordánsku, ktorý je už 9 rokov miestom, kde deti s ich rodinami môžu v bezpečí bývať a chodiť do školy. Deti sa sem presťahovali zo svojich zničených domov v Sýrii. Častokrát si mohli vziať zo Sýrie len jednu vec, ktorá im bola najbližšia. Päť detí ukazuje, čo si vybrali.
Sham si vzala fotku otca
Sedemročná Sham v utečeneckom tábore Za'atari drží fotku svojho otca. Táto fotka je pre ňu dôležitejšia viac než všetky hračky. Jej otec obetoval život za to, aby ona bola v bezpečí. Práve táto fotka jej ho pripomína a pripomína jej aj všetky príbehy o jej domovine - Sýrii. V budúcnosti sa chce stať inžinierkou, rovnako ako bol jej otec.
© UNICEF/UN0264925/Herwig
Shatha si vzala ochrancu
Malá Shatha si vzala zo Sýrie postavičku psíka, keď mala 8 rokov. Pri odchode z domu mala na výber veľké množstvo hračiek, no mohla si vziať len jednu. Rozhodla sa pre psíka, lebo si myslela, že ju ochráni. Teraz má Shatha 15 rokov, chodí do školy, má priateľov a jej život sa zlepšil. Avšak svojho psíka stále má. Chce ho ukázať v budúcnosti svojim deťom a rozpovedať im o ňom príbeh.
© UNICEF/UN0264925/Herwig
Qusaiova spomienka na otca
Qusai ukazuje školskú tašku, ktorú mu dal jeho otec, keď začal chodiť do prvej triedy. Aj napriek tomu, že teraz má už 13 rokov a chodí do 6. triedy, tak si ju chce nechať navždy ako spomienku na otca.
© UNICEF/UN0264925/Herwig
Rudainin poklad
Pre jedenásťročnú Rudainu sú najcennejšie kľúče. Spomína na časy, keď s rodičmi žili v Sýrii vo veľkom dome. Jej najdrahšia spomienka sú práve preto kľúče od ich domu. Rudaina sníva o tom, že keď sa raz vrátia do Sýrie, tak bude prvá, kto otvorí dvere. Už si nepamätá presne ako Sýria vyzerá, ale pri pohľade na kľúče si vždy spomenie na ich krásny dom, a preto si ich nosí všade so sebou.
© UNICEF/UN0264925/Herwig
Ayoubova spomienka na milovaný domov
Pre 13-ročného Ayouba veľa znamená súprava lyžíc. Tie si zobral ako poslednú vec z domu. Bál sa totižto, že v tábore ich bude potrebovať na jedenie. Keď videl, že v tábore bolo veľa pripravených lyžíc, tak si tieto svoje schoval a berie ich ako spomienku na svoj milovaný domov v Sýrii.
© UNICEF/UN0264925/Herwig
